Myšlienkové pochody niektorých dôležitých osôb v hierarchii hudobných vydavateľstiev niekedy, zdá sa, postrádajú logiku. Obzvlášť v tejto činnosti donedávna vynikal label Peaceville, vydávajúci výberové kompilácie aj kapelám diskutabilného významu, majúcich v niektorých prípadoch na konte maximálne dva albumy. Nomináciu si zaslúžia aj Roadrunner za znovuvydanie „The Best Of“ kvintetu (teraz už len štvorici) EIGHTEEN VISIONS po zastrešení firmy Trustkill. Nechajme ale myšlienkové pochody bossov hudobného priemyslu tak, a pozrime sa na obsah tejto „novinky“ (u Trustkill vyšla už v roku 2001).

Takže, čo vlastne tento výber skrýva? Úvodnú a dovtedy nevydanú vec „Motionless And White“. Zvyšok tvoria skladby z dnes už ťažko zohnateľných (rozumej skôr nezohnateľných) počinov u Life Sentence Records (dve záležitosti z „Lifeless“), päť trackov z CD „Yesterday Is Time Killed“ u Cedargate Records a tri veci z už u Trustkill vyjdeného 7" mini „No Time For Love“. Napriek rôznemu pôvodu nepočuť medzi jednotlivými skladbami výraznejšie zvukové a hudobné rozdiely – väčšina skladieb je rýchleho rázu s často sekaným riffovaním, prekladaným agresívnym vokálom, nebrániacim sa ani melodickým refrénom a občasnému dobre načasovanému growlingu. Nekonečná jednoliatosť posúva hudbu z tejto kompilácie do hlbokých šedivých vôd priemernosti. Titul „The Best Of“ je naozaj diskutabilný, zvlášť ak EIGHTEEN VISIONS vedia zahrať aj podstatne farebnejšie ako na aktuálnom počine „Obsession“.

Opätovné vydanie „The Best Of“ pri narazení na premýšľajúceho nového poslucháča môže byť dvojsečnou zbraňou. Ukazuje totiž niekoľkoročný rozdiel medzi jednou z mnohých drsných HC formácii inklinujúcich k metalu so špinavým zvukom (ale o to uveriteľnejšou produkciou) a dnes už tiež len jednou z mnohých emo metal coreových bánd, ktorú vystihuje označenie za metal corovú obdobu VELVET REVOLVER. A na takýto vývoj si už musí spraviť názor každý sám.